Veronika sa venuje vyučovaniu angličtiny a nemčiny v rodnej Trnave. Najradšej sa túla s fotoaparátom po prírode, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Prečítajte si ako jej kniha vznikala a tiež tipy, ktoré pre nás má na tvorbu vlastnej fotoknihy.

Prečo ste sa rozhodli vytvoriť si fotoknihu?

Fotka na papieri pre mňa znamená oveľa viac ako v digitálnej podobe. Mám rada aj klasické fotoalbumy, ale chcela som vytvoriť niečo viac a fotokniha bola ideálnou voľbou. Ponúkla mi príležitosť fotky sprevádzať textami a zhotoviť knihu, ku ktorej sa budem snáď aj v budúcnosti rada vracať.

Stal sa vám počas fotenia všetkých tých nádherných záberov nejaký zaujímavý zážitok?

Zopár ich bolo určite. Nejaké tie pády, pri jednom z nich som aj rozbila objektív...boje so silným vetrom, keď vyhral vietor a ja som sa ani neudržala na nohách alebo keď som verila, že ľad ma udrží a on praskol, tak som skončila po kolená vo vode.

Ako dlho vám trvalo vytvoriť fotoknihu a ako sa vám pracovalo so softvérom CEWE fotosvet?

Vytvorenie tejto fotoknihy mi trvalo niečo medzi jedným a dvomi mesiacmi. S programom už sme sa poznali, preto práca s ním bola jednoduchá. Od začiatku som mala v hlave približnú predstavu, ako by mala kniha po grafickej stránke vyzerať a aj fotky som mala viac-menej zvolené. Napriek tomu som titulnú fotografiu z obálky vymenila možno 10-krát. Najviac mi však dalo zabrať písanie sprievodných textov. Podobne ako pri fotkách, usilovala som sa, aby aj ony mali dušu.

Bola to vaša prvá kniha alebo ich už máte viac?

Nebola to moja prvotina, v minulosti som vyrábala fotoknihy najmä ako darčeky pre sestru, ktorá veľa cestuje, ale tie boli bez textov, keďže som na cestách nebola s ňou, a tak by neboli autentické. Neskôr som vytvorila fotoknihu o mojom islandskom dobrodružstve a tá už obsahovala aj texty, a podobne ako s fotoknihou o Slovensku, sa mi s ňou podarilo prebojovať do finále. To ma inšpirovalo zostaviť knihu o Slovensku, lebo som si uvedomila, že veľakrát obdivujeme krásy ďalekých destinácií a nevšímame si tie, ktoré máme doma.

Prelistujte si CEWE FOTOKNIHU Veroniky Patalášovej a nechajte sa inšpirovať.

Tvoríte si knihy väčšinou pre seba alebo ich zvyknete darovať ako darček?

V minulosti som tvorila fotoknihy ako darčeky, ale začala som ich robiť aj pre seba a plánujem v tom pokračovať aj do budúcna.

Ako sa vám páčil finálový galavečer? Ako ste ho doma prežívali?

Galavečer bol skvelý. Cítili sme sa takmer ako keby sme tam boli prítomní. Program bol atraktívny a sprievodné vystúpenia ho super okorenili. Klobúk dolu pred organizátormi. Muselo to dať nesmierne zabrať, všetko naplánovať a zrealizovať v online prostredí.

Boli ste prekvapená, keď vaša kniha zvíťazila v cestovateľskej kategórii?

Bola, veľmi. V cestovateľskej kategórii bolo veľa súťažiacich a sama som mala iných favoritov. To, že spomedzi nich vyhrala moja fotokniha, bolo obrovským prekvapením, ale musím najmä povedať, že to je pre mňa nesmierna česť.

Aký tip by ste dali našim čitateľom pri tvorbe fotoknihy? Čo ju podľa vás urobí výnimočnou?

Ja som sa riadila jedným tipom. Kniha nie je skvelá vtedy, ak už tam nie je čo pridať, ale vtedy, ak už nie je čo odobrať. Inými slovami, menej je niekedy viac alebo v jednoduchosti je krása.

Akú fototechniku používate?

Krajinu fotím Nikonom D5100 s objektívom Tamron 17-50mm, f2.8, samozrejmosťou je statív a na dlhé expozície ND filtre. Na zvieratá, ľudí, ale aj detaily prírody používam Nikkor 85mm, f 1.8 G.

Ďakujeme za rozhovor