Nepoznaný juh Vietnamu odhaľuje zážitky plné exotiky

Phu Quoc – morské plody na každom rohu

Cestu Vietnamom sme odštartovali na ostrove Phu Quoc. Okrem nádherných, prázdnych pláží sme boli prekvapení aj z miestnej gastronómie. Bohatstvo vôd ostrova Phu Quoc sa značne odzrkadľuje na lokálnej kuchyni. Pokrmy, ktoré poznám z vietnamských reštaurácií našich končín tu je vidieť len naozaj zriedka. Na tanieroch dominujú ulitníky, morský ježkovia a všakovaké, pre nás záhadné, tvory.

Moja túžba po poznaní pôvodu týchto tvorov ma dokonca zaviedla na jednu z rybárskych lodí, ktorú som si v lokálnom prístave stopol. Pýtate sa ako? 2 hodiny pred východom slnka som sa urputne pýtal každej posádky vyrážajúcej na more, či ma zoberú na rybačku. Skúšal som to tak dlho, až sa jedna skupina chlapov nad tým divným Európanom s kamerou predsa len zľutovala.

Odmenou bol jedinečný výlet, ktorý neponúka žiadna cestovná agentúra sveta. Ďaleko od brehov ostrova som mal tú česť vidieť, ako usilovní Vietnamci riskujú svoje životy v 10-tich metroch pod hladinou. Ako sa s ich jediným zdrojom kyslíka a tenkou plastovou hadicou snažia uloviť čo najviac ulitníkov a zarobiť tak na život svojich rodín. Práve pre takéto jedinečné zážitky milujem cestovanie a som nadovšetko vďačný, že tieto skúsenosti môžem šíriť ďalej formou fotografií a dokonca videí.

Can Tho – obchodujeme na plávajúcom trhu

Opúšťame ostrov a naše kroky vedú do vnútrozemia Vietnamu. Naším cieľom je Mekongská delta. Ohromujúci región, kde sa mohutná rieka Mekong rozvetvuje do labyrintu zelených vodných ciest prinášajúcich životodarnú vlahu. Práve tento región produkuje z celého Vietnamu najviac ryže, ovocia a zeleniny.

Za základňu na objavovanie tohto regiónu volíme mesto Can Tho, najväčšie mesto delty Mekongu. Všadeprítomné vody Mekongu tu domáci šikovne využívajú ako dopravné cesty na prepravu svojich plodín. Najviac vodných ciest sa kríži práve v Can Tho, kde desiatky obchodníckych lodí vytvára najväčší plávajúci trh vo Vietname.

Plaviac sa Mekongom za východu slnka vidíme ovocie a zeleninu priviazané na dlhých paliciach týčiacich sa z obchodných lodí. V niekoľkých metroch visiace melóny a ananásy nám uľahčujú navigáciu medzi stovkami lodí. Okrem veľkých lodí sa tu plavia aj malé „reštauračné“ loďky ponúkajúce najrôznejšie vietnamské jedlá. Priamo z lodi kupujeme tradičnú polievku Hủ tiếu. Nikdy nechutila lepšie ako na lodi v strede Mekongu.

Dôkazom toho, že na delte Mekongu sa darí rôznorodému ovociu je aj kakaová farma, na ktorej nám majiteľ s nadšením ukazuje celý proces výroby čokolády. Od zberu kakaových bôbov cez ich praženie sa dostávame až po ochutnávku finálnych produktov. Usudzujeme, že lepšiu čokoládu sme zatiaľ ešte neochutnali.

Ho Chi Minhova metropola

Najväčšie a najrušnejšie mesto krajiny nám pri príchode omámilo všetky zmysli. Ruch z ulíc plných motoriek, ktoré dopravné predpisy rešpektujú len zriedka, je ohlušujúci. Všadeprítomné pouličné markety nás lákali vôňami najrôznejších jedál, o ktorých sme doteraz nemali ani možnosť počuť.

Zo stiesnených domovov ľudia presúvajú svoj život na ulice. Na chodníkoch si tak zaobstarávame všetky exotická ovocia, ktoré táto úrodná krajina dopestuje. Z výkladov na nás pozerajú hady naložené v ryžovom víne. Vo Vietname totiž veria, že konzumácia hadov, či už vo forme nápojov alebo celých pokrmov, má viaceré zdravotné benefity. Primárne v oblasti mužnosti.

Opúšťame Vietnam – spomienky ostávajú

S posledným dňom vo Vietname cítime smútok. Táto krajina nám naozaj prirástla k srdcu. Jej ľudia, príroda, kultúra a kuchyňa sú jedinečné a nenahraditeľné. Vieme, že sa sem musíme ešte vrátiť. Čakanie na ďalšiu návštevu nám spríjemňuje CEWE FOTOKNIHA plná spomienok na Vietnam. Siahame po nej vždy, keď si na Vietnam spomenieme. Ešte že ju máme doma stále po ruke, otvárame ju naozaj často.