Veľká gratulácia k víťazstvu, zaslúžite si ho! Fotografia je výnimočná a zaujímal by nás príbeh, ktorý sa za ňou skrýva. Kde a kedy bola odfotená?

Ďakujem. Fotka vznikla začiatkom roka na hranici Ománu a Spojených Arabských Emirátov. Boli sme vtedy s manželkou v Dubaji kvôli tomu aby som si prevzal ocenenie za svoju tvorbu. Popri festivale sme si spolu s ďalším kamarátom urobili výlet do odľahlejšej púšte s tým, že možno aj niečo odfotíme. Po púšti sme sa motali celý deň. Samotná fotka vznikla počas večernej zlatej hodinky, keď svetlo na dunách začalo vytvárať zaujímavé línie.

Je potrebné plánovať takúto fotografiu? Alebo to bola náhoda?

Som známy tým, že si fotografie rád plánujem. Často si vopred navrhujem rôzne fotografické projekty. Takáto fotka sa ale naplánovať nedá. Púšť sa často mení a duny vyzerajú zakaždým trochu inak, takže je to skôr o náhode a o všímaní si detailov.

Môžete poradiť ostatným, ako cvaknúť víťaznú fotografiu?

To závisí od samotnej súťaže. Keď robím porotcu vo väčších svetových súťažiach, s ostatnými kolegami si všímame niekoľko kritérií, medzi ktoré patrí technická kvalita, kompozícia, farebnosť no tiež takzvaný „impact” - inak povedané to, aký má fotografia emocionálny náboj. A to sa u každého porotcu líši. Mňa často zaujme niečo iné ako kolegu a naopak.

Takže v skratke, víťazná fotografia musí byť technicky kvalitná, mala by zaujať kompozíciou, pri ktorej autor kreatívne premýšľal (nemala by to byť kompozícia, ktorú porotcovia z daného miesta videli už tisíckrát) a mala by mať zaujímavú atmosféru, čo môže odlíšiť prvé miesto od druhého. Chce to teda istú dávku kreativity, odvahy a správneho cítenia.

Akú fototechniku používate?

Používam fotoaparát Sony A7RV s tromi objektívmi, ktoré pokrývajú všetko čo ako krajinár potrebujem (Sony 12-24 f/2.8 GM, Samyang AF 24-70 f/2.8 a Sony 100-400 GM). Rád by som ale dodal, že na technike až tak nezáleží. To isté človek odfotí aj so starším fotoaparátom. Dôležitá je hlavne kreativita a to, čo vie človek „vytlačiť” zo svojho fotoaparátu.

Aké boli Vaše fotografické začiatky?

Už ako teenager som trávil dosť času na horách. S kamarátmi sme chodievali na prespávačky do bivaku, robili sme väčšie nočné túry na východy slnka. Raz si kamarát kúpil menší fotoaparát a ja som sa mu smial načo mu to je. Asi po dvoch mesiacoch som od neho ten fotoaparát kúpil, lebo sa mi fotenie zapáčilo. Často som chodieval na hory sám s fotoaparátom, ostal som na mieste aj pár dní a snažil som sa vnímať svetlo, farby a učil som sa, ako to všetko čo najlepšie zachytiť. Po pár rokoch prišli prvé úspechy a tak som dal v práci výpoveď a začal som sa venovať krajinárskej fotke „full-time”. Teraz je to už ôsmy rok.

Fotografovaniu sa venujete už dlho. Spolu s výhercom CEWE Photo Award 2023 Mariánom Kuricom organizujete workshopy a fotoexpedície. Ako sa Vám darí a aké máte plány v tejto oblasti?

Povedal by som, že to ide celkom dobre na to aká malá krajina sme. Rozbiehame ale nový projekt, „Landscape Nomads” (www.landscapenomads.com), v rámci ktorého sme na budúci rok otvorili expedície hlavne pre zahraničnú klientelu. Na spoluprácu sme si prizvali ďalších svetoznámych fotografov a fotografky, ktoré s nami budú niektoré expedície viesť. Toto je momentálne smer, ktorým by sme sa chceli uberať. Ale samozrejme, nezabúdame ani na domácich klientov. Aj na budúci rok sme otvorili pár expedícií v slovenčine. Je ich menej ako počas predošlých rokov a preto sú už takmer všetky vypredané.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám veľa ďalších fotografických úspechov!